História pomôcok na podporu osobnej mobility

Napísal(a) Stannah

No i tak nás čaká ešte dlhá cesta k naozaj všeobecnému prístupu.

Pomôcky na podporu osobnej mobility už stovky rokov používajú ľudia so zníženým stupňom pohyblivosti. Preto je ich význam pre spoločnosť nedoceniteľný a sú mimoriadne dôležité!

Avšak cesta k vývoju pomôcok na podporu osobnej mobility nebola vždy ľahká a ešte stále nás čaká dlhá cesta k naozaj všeobecnému prístupu.

Vždy je dôležité zvyšovať informovanosť o tom, aký význam má život v inkluzívnejšej spoločnosti. V spoločnosti, kde voľný prístup k všetkým budovám bude viac ako len idealistická predstava. Stane sa požiadavkou, ktorá bude zavedená do praxe, a všeobecným právom.

História nás naučila, že v tejto evolúcii k všeobecnému prístupu boli vrcholy a pády, ale napriek všetkým zmenám a všetkým informáciám je stále pomalá.

Pozrime sa v krátkosti na históriu pomôcok na podporu osobnej mobility.

Čo je pomôcka na podporu osobnej mobility?
Vývoj informovanosti ľudí so zníženým stupňom pohyblivosti
História pomôcok na podporu osobnej mobility v skratke

Čo je pomôcka na podporu osobnej mobility?

Najčastejšie pomôcky na podporu osobnej mobility sú klasické chodítka a barle, ktoré sa požívajú už od nepamäti, a invalidné vozíky, ktoré zažili najväčší rozmach za posledných niekoľko desaťročí. No existuje omnoho viac pomôcok na podporu mobility a niektoré sa používajú už stovky rokov.

Práve v druhej polovici 20. storočia sa objavili snahy o skutočnú informovanosť o potrebe prispôsobiť fyzické prostredia pre ľudí. Takto sa krok za krokom začala objavovať myšlienka zmenšenia alebo odstránenia bariér vďaka stavaniu rámp a výťahov pre ľahší prístup do budov a na vyššie poschodia.

Barle používali starí ľudia už od nepamäti

Významný obrat v histórii zníženej pohyblivosti prišiel až v roku 1974 na stretnutí expertnej skupiny OSN ohľadom bezbariérových konštrukcií, ktoré prebehlo v New Yorku. Bolo to oficiálnym uznaním, že je potrebné odstrániť fyzické bariéry, aby sa ľudia so zníženou pohyblivosťou mohli v plnosti zúčastňovať na všetkých stránkach spoločenského života, za rovnakých podmienok. Taktiež bola stanovená potreba vzdelávať architektov, inžinierov, mestských plánovačov a krajinných architektov o všeobecnom prístupe.

Vývoj informovanosti ľudí so zníženým stupňom pohyblivosti

Bariéry, ktoré bránia všeobecnému prístupu, sú všade.

Ak nazrieme do stredoveku, zistíme, že spoločnosť necítila žiadnu zodpovednosť za ľudí so zníženou pohyblivosťou alebo telesným postihnutím. Preto sa v tých časoch nedá hovoriť o nejakom vývoji. Okrem toho mnohí z týchto ľudí žili ako vydedenci v spoločnosti plnej povier.

V 15. storočí zriadila španielska kráľovná Alžbeta prvú nemocnicu, v ktorej sa vojakom poskytovali protetické a terapeutické pomôcky a dostávali invalidný dôchodok. Počas jej panovania sa začali vytvárať inštitúcie pre deti a ľudí so zrakovým, sluchovým a telesným postihnutím.

V 18. storočí prebehla pod vplyvom Voltaira a Rousseaua zmena v prístupe k telesne postihnutým ľuďom na základe zmeny v myslení. Spoločnosť začala postupne vnímať život a svet ako základ ľudskej existencie.

Súčasne s príchodom priemyselnej revolúcie začali byť ľudia s telesným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou súčasťou zodpovednosti verejnosti.

Neskôr v 19. storočí s rozvojom medicíny začali vedci postupne skúmať možné príčiny postihnutí.

Nakoniec v 20. storočí sa táto zmena postoju k zníženej pohyblivosti a telesnému postihnutiu zmenila ešte radikálnejšie vďaka nasledovným faktorom:

• pokroky vo vede,
• lepšia informovanosť v spoločnosti ohľadom ľudí s telesným postihnutím,
• evolúcia priemyselných a kapitalistických spoločností,
• kvôli nedostatku ľudských zdrojov počas svetových vojen a svetových konfliktov bolo nutné, aby v továrňach a vládnych inštitúciách pracovali aj ľudia s fyzickými obmedzeniami,
• sociálne hnutia,
• vznik fyzickej terapie ako lekárskej špecializácie.

Pridajte sa k nám na tejto ceste naprieč históriou pomôcok na podporu osobnej mobility. Ešte vám toho toľko chceme povedať!

História pomôcok na podporu osobnej mobility v skratke

Vývoj pomôcok na podporu osobnej mobility sa v mnohom spája so zvyšovaním informovanosti ľudí so zníženým stupňom mobility.

Vývoj invalidného vozíka

Kresba neznámeho čínskeho autora. Nachádza sa na prvej strane pod názvom Xiao er lun, kde sa Konfucius (551 ? pred n. l. – 478 ? pred n. l.) zhovára s dieťaťom, zatiaľ čo sedí na invalidnom vozíku. (Zdroj: https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=9529940)

Jeden z prvých invalidných vozíkov, o ktorom vieme, pochádza z čias Konfucia, 5. storočie pred n. l. Bola to len veľmi základná verzia invalidného vozíka, ale používala sa na účely pomoci ľuďom s akýmkoľvek typom zníženej pohyblivosti.

V 1595 španielsky kráľ Filip II používal na tú dobu značne pokrokový invalidný vozík s opierkami pre ruky a nohy.

Kráľ Filip II vo svojom pokrokovom vozíku, ktorý predstihol svoju dobu.

No len v 18. storočí sa objavil prvý invalidný vozík, ktorý pripomínal tie, ktoré poznáme dnes. Mal dva veľké kolesá vpredu a po jednom zadnom koliesku na oboch stranách.

Invalidný vozík z 18. storočia

V 19. storočí sa invalidné vozíky stavali najmä z dreva a prútia. V Spojených štátoch amerických sa invalidné vozíky stali obľúbenými najmä medzi veteránmi americkej občianskej vojny a neskôr medzi veteránmi prvej svetovej vojny.

Invalidný vozík z 19. storočia, vyrobený z dreva a prútia.

Prvý patent na invalidný vozík je z roku 1869. Bol to dvojručný model ovládaný zadnými kolesami. Čoskoro sa začali objavovať novšie modely.

Prvý skladací invalidný vozík skonštruovali dvaja mechanici v roku 1932. Jednému z nich sa stal úraz spôsobený pozemnou mínou počas prvej svetovej vojny.

Skladací invalidný vozík z roku 1932.

Hoci prvý elektricky poháňaný invalidný vozík môžeme datovať do roku 1924, prvý pohon invalidného vozíka navrhol v roku 1950Gerge Klein. Tento elektrický invalidný vozík bol určený na pomoc veteránom z druhej svetovej vojny.

Prvý pohon na invalidný vozík, 1950.

Narozdiel od toho, ako dopadla prvá svetová vojna, mnohí vojaci, ktorí utrpeli poškodenie miechy, dokázali prežiť a to znamenalo väčší dopyt po invalidných vozíkoch pre veteránov s telesným postihnutím. V tom čase sa urobili veľké pokroky na mechanických invalidných vozíkoch, avšak nepredstavovali riešenie pre tých, ktorí ochrnuli na všetky končatiny, pretože nemohli používať invalidný vozík bez asistencie inej osoby.

Vďaka podpore kanadskej vlády a iných vedcov sa podarilo Georgovi Kleinovi vynájsť elektrický invalidný vozík. Niet pochybností, že existencia mnohých vojakov a vojnových veteránov s telesným postihnutím bola kľúčová pre rozvoj rehabilitačného inžinierstva.

Okrem vynálezu elektrického invalidného vozíka došlo k ďalšiemu vývoju v oblasti pomôcok na podporu osobnej mobility.

Invalidné skútre

Invalidné skútre sa po prvýkrát začali objavovať v druhej polovici 60. rokov a na začiatku 70. rokov. Zožali úspech a boli vnímané ako alternatíva k elektrickému invalidnému vozíku. Napriek tomu boli skôr navrhnuté pre ľudí, ktorí dokážu chodiť, ale nemôžu cestovať na dlhšie vzdialenosti pešo kvôli problémom s kolenami alebo artritíde.

Starý invalidný skúter

Dnes je už väčšina invalidných skútrov prepracovanejšia. Sú elektrické a majú nabíjateľné batérie. Vzdialenosť, ktorú dokážu prejsť, sa líši, ale niektoré môžu prejsť až 60 km na jedno nabitie.

Moderný invalidný skúter

Rozmanitosť pomôcok na podporu mobility je obrovská, pretože záujem o našu pohodu a pohodu našich milovaných so zníženou pohyblivosťou je čoraz väčší. Všetci si chceme užívať život s rovnakou slobodou a rovnými príležitosťami.

Revolúcia v stoličkovom výťahu

Niektoré z prvých komerčne vyrábaných stoličkových výťahov v Spojených štátoch amerických propagovala a predávala v 20. rokoch spoločnosť Inclinator Company of America. Mnohí užívatelia boli v tom čase obete detskej obrny.

Avšak historici zistili, že existuje zmienka o stoličkovom výťahu, ktorý používal kráľ Henrich VIII (16. storočie). Kráľ po páde z koňa používal obrovské kreslo, ktoré ho pomocou systému lán znieslo nadol schodmi v jeho rezidencii v Londýne.

V 20. storočí sa viacero podnikov pustilo do konštrukcie stoličkových výťahov a spoločnosť Stannah bola prvá, ktorá ich začala vyrábať v Spojenom kráľovstve. Všetky stoličkové výťahy spoločnosti Stannah sú vyrobené v rovnakej továrni, ktorá sa nachádza v Andoveri, Spojenom kráľovstve.

Tieto stoličkové výťahy spôsobili revolúciu v spôsobe, akým sa ľudia so zníženou pohyblivosťou pohybujú vo svojich domoch, pretože schody už viac pre nich nie sú prekážkou.

Stoličkový výťah, ktorý sa objavil vo filme Svedok obžaloby v réžii Billy Wildera

V 70. rokoch začali stoličkové výťahy používať ľudia s obmedzenou pohyblivosťou, nedostatkom stability pri chôdzi alebo bolesťou v kolenách. Predstavujú veľký pokrok v predchádzaní pádom, ktoré môžu viesť k vážnym zraneniam a z ktorých sa ťažko zotavuje, najmä ak ide o staršie osoby.

Jeden z prvých modelov stoličkového výťahu spoločnosti Stannah

Moderné stoličkové výťahy, ako stoličkové výťahy spoločnosti Stannah, sú sklápateľné, čo znamená, že ostatní ľudia, ktorí tiež chcú používať schody, k nim majú ľahký prístup.

Spoločnosť Stannah na poprednom mieste vo výrobe stoličkových výťahov s viac ako 40 rokmi skúseností.

Existuje ešte ďalšia pomôcka na podporu mobility, na ktorú zabúdame napriek jej nesmiernemu významu v každodennom živote: výťah!

Vývoj výťahov

Výťah s automatickými dverami, v nemocnici

Výťahy používame každý deň bez ohľadu na to, či máme ťažkosti s pohyblivosťou. Zjednodušujú život každému a sú s nami už vcelku dlhú dobu.

S prvou zmienkou o výťahu sa stretávame v prácach rímskeho architekta Vitruvia, ktorý uviedol, že Archimedes postavil prvý výťah približne v roku 236 pred n. l. Tento výťah tvorila búdka, ktorú držali laná a tie ťahali ľudia alebo zvieratá.

S ďalšou zmienkou sa stretávame až v roku 1000 v knihe tajomstiev Ibn Chalafa al-Muradi (z islamského Španielska), v ktorej sa uvádza popis použitia výťahu ako zdvíhacieho zariadenia, ktoré je určené na dobíjanie alebo ničenie pevností.

Prototyp výťahu v 15. storočí

Okolo 17. storočia už existovali prototypy výťahov v niektorých anglických a francúzskych budovách.

Vroku 1823 dvaja britskí architekti Burton a Hormer postavili prvý kabínový výťah, ktorý sa používal na prevážanie turistov na plošinu, z ktorej mali výhľad na celý Londýn.

Prvý kabínový výťah v roku 1823 zostrojený Burtonom a Hormerom.

Ostatné výťahy sa objavovali počas nasledovných rokov, ale stále sa nedali považovať za úplne bezpečné. Ak sa niektoré z lán roztrhlo, vo výťahoch nebol žiadny bezpečnostný systém, ktorý by zabránil ich zrúteniu.

V roku 1851 Waterman vytvoril prvý prototyp nákladného výťahu. Bola to plošina zavesená na kábel, ktorá dvíhala a spúšťala tovar a ľudí.
Nákladný výťah od Watermana v roku 1851.

Keďže sa začali stavať vyššie budovy, ľudia privykli k myšlienke, že nemusia šliapať po schodoch a preto sa výťahy stávali čoraz populárnejšie.

Spoločnosť Stannah je priekopníkom vo výrobe prepracovanejších modelov výťahov a nevyhnutné technológie vyvíja už od roku 1867 . Spoločnosť Stannah nikdy neprestala vyvíjať najlepšie modely výťahov pre tovar a ľudí.

Jeden z najstarších výťahov spoločnosti Stannah (fotografia z roku 1925).

V roku 1957 bol pre osobný výťah vyvinutý systém automatických dverí, ktorý ho spravil ešte praktickejším a užitočnou pomôckou na podporu mobility, pretože odstránil potrebu manuálne ovládať dvere.

Niet pochýb o tom, že po priemyselnej revolúcii a popri zvýšenej výstavbe vysokých budov a mrakodrapov sa výťah stal zariadením na podporu mobility pre všetkých. I napriek tomu, prítomnosť výťahu v budove neznamená, že je zaistený všeobecný prístup.

Počas 20. storočia došlo k vynájdeniu ďalších pomôcok ako stoličkový výťah a plošinový výťah, ktoré priniesli revolúciu vo všeobecnom a nezávislom prístupe pre mnohých občanov a prispeli k odstráneniu bariér pre ľudí s telesným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou.

I tak nás ešte čaká dlhá cesta k úplne inkluzívnej spoločnosti, kde bude prístup skutočne všeobecný.